Sme rodičmi troch detí

Sme rodičmi troch detí. Troch dcér. Všetky sú krásne, šikovné a všetky sú pre nás výnimočné. Len Šarlotka, Šarlotka možno o kúsok viac.

Narodila sa v 29. týždni tehotenstva na bratislavských Kramároch. Všetko sa odohralo rýchlo a dramaticky. Dvadsaťminútové oživovanie nášho dievčatka a neveselé prognózy lekárov v nás vzbudili rôzne emócie – strach, pocit krivdy, bolesť… Všetky sa však neskôr pretavili do pocitu vďačnosti. Prognózy jedna za druhou ostávali nepotvrdené; dieťa, ktoré malo po celý život ležať, zrazu začalo loziť a neskôr chodiť… bystré, veselé, krásne dieťa.

Ľahká forma DMO, konkrétne ľavostranná hemiparéza, nad nami visí ako pripomienka tých chvíľ. Sme obdarovaní vtipnou, životaschopnou dievčinkou, ktorá má problém s chôdzou a pohyblivosťou ľavej rúčky. Nič to však nie je v porovnaní s tým, čo má a čo dokáže!

Šarlotka je unikát. Viem, všetci sme, deti aj rodičia. Ale Šarlotka je silná a pozitívna, občas silnejšia a pozitívnejšia než jej rodičia dokopy. Zaumieni si, že napriek limitom, ktoré si čoraz viac uvedomuje, dačo dokáže, a snaží sa, kým nie je úspešná. Naučila sa behať, skákať, liezť po preliezkach. Naučila sa prezliecť a najesť, stáva sa zo dňa na deň samostatnejšou. Ak sa o predčasniatkach vraví, že sú bojovníci, tak potom naša Šarlotka je kráľovnou všetkých bojovníkov. Je v nej zvláštne, chvíľami chlapčenské sebavedomie. Vydrie si zručnosť, preukáže sa ňou a od radosti nad vlastným úspechom tancuje tanec radosti a triumfu. Denne tancuje svoj tanec, pretože denne zdoláva prekážky, ktoré by som jej ja sama nedokázala postaviť do cesty.

Šarlotka nás učí množstvu vecí. Učí nás nebrať veci ako samozrejmosť. Pre rodiča zdravého dieťaťa je možno niekedy otravné umývať mu obe rúčky, zašpinené od hliny, piesku či čokolády. Pre nás nie. Ach, čo som sa len načakala, kým si začala špiniť aj ľavú, menej zručnú ručičku! Ach, a aká som bola šťastná, keď sa jej to konečne jedného večera podarilo! S radosťou som umyla jej malé zafúľané pršteky a cítila dojatie, ktoré ma úplne prevalcovalo.

Šarlotka nás učí, že na limitoch sa dá pracovať. Nesnažíme sa ju umelo chrániť pred neúspechom; neúspechy prichádzajú a sú súčasťou života každého, zdravého či menej zdravého človeka. Ona nás však učí, že neúspech nezatvára dvere. Je to často iba súčasť cesty k úspechu. A tak skúša, snaží sa, až kým sa jej dačo nepodarí. To, že si vie sama zapnúť mikinku na zips, už niekoľko mesiacov považujem za neuveriteľné. Ale ona taká je, je neuveriteľná.

Od Šarlotky sa učíme optimizmu. Smutné myšlienky občas prídu, človek si večer sadne a uvažuje, aké to bude, keď nastúpi do škôlky či školy. Bude stíhať za ostatnými? Nestretne sa s výsmechom či ponižovaním? Nezlomí jej ľudská neohľaduplnosť a povýšenectvo srdiečko? A ona sa vám rozospato pozrie do očí a zaspieva kúsok zo svojej obľúbenej chválovej piesne: „Náš Boh je väčší, On je silnejší…“. A vy sa zahanbíte, že ste na okamih zabudli, že existuje Niekto mocnejší než vy so svojou rodičovskou láskou.

Sme vďační za našu malú Šarlotku. Sme vďační za to, ako si dokáže získať srdce človeka, či je ním rodinný priateľ, neznámy okoloidúci, lekár, fyzioterapeut… Sme vďační za to zvláštne, čo sa jej ukrýva v tmavých očiach. Sme vďační za jej bojovnosť, jej neúnavnosť, jej humor a bystrosť. Sme vďační za jej vnímavosť krásy, farieb, emócií. Sme vďační, že si našla najlepšiu kamarátku, s ktorou zažíva úplne normálne, bezstarostné detstvo.

Máme tri dievčatká, taký malý urozprávaný minikolektív. Sme vďační za všetky tri, za ich spoločné hry i konflikty. Pomáhajú im pripraviť sa na svet tam vonku. Svet nie je vždy dobrý, ale kým máte domov, do ktorého sa môžete vrátiť, dá sa to zvládnuť. Šarlotka to zvládne. A ja už teraz viem, že na svojich pleciach unesie omnoho viac než som bola schopná uniesť ja sama v jej veku.

Bohu vďaka za to.

Peťa Babulíková